Pašiový týždeň: Ako sa ktorý deň volá

Počas veľkonočného týždňa má každý deň svoje meno a je zasvätený inej činnosti. Viete, čo jesť na Zelený štvrtok alebo čo piecť na Bielu sobotu? Radi vám to prezradíme.

Pre veľkonočný týždeň sa vžilo označenie pašiový, čo odkazuje na biblické príbehy tzv. pašije, ktoré spísali Ježišovi apoštoli. Passio totiž v latinčine znamená utrpenie.

Pašiový týždeň: Ako sa ktorý deň volá a čo počas neho správne robiť

Veľká noc patrí medzi najväčšie kresťanské sviatky, počas ktorých sa pripomínajú posledné dni Krista na Zemi, jeho smrť a následné vzkriesenie. V rôznej intenzite ich bezpochyby oslavuje väčšina z nás, aj keď nie každý patrí medzi zanietených veriacich.

Pašiový týždeň sa nazýva aj Svätý týždeň a začína Kvetnou nedeľou. Potom nasleduje Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Týždeň zakončuje Veľkonočná nedeľa, ktorú môžete poznať aj ako Boží hod veľkonočný. Nasleduje druhý sviatok, a tým je, samozrejme, Červený (Veľkonočný) pondelok s tradičnou šibačkou.

Názvy jednotlivých dní si možno vybavíte z pamäti, ale viete, čo sa v ktorý deň presne má robiť? Prípadne, odkiaľ získal deň svoje meno? Radi vám všetko objasníme v nasledujúcich riadkoch.

Kvetná nedeľa

Získala si aj označenie Pašiová. Veriaci si v tento deň pripomínajú príchod Ježiša Krista do Jeruzalema a v kostole sa pri tejto príležitosti čítajú pašije, dnes by sme tomu asi hovorili správa o umučení Krista. Chrámy sa zdobia kyticami a vŕbovými prútmi, ktoré odkazujú na palmové ratolesti, ktorými vtedy Jeruzalemčania vítali Ježiša.

Modrý pondelok

Jeho názov má pomerne zaujímavé pozadie. Veľmi pravdepodobne jeho korene pramenia z nemeckého slova „blau“, čo v preklade okrem modrej znamená aj podnapitý. A ako vám už možno došlo, práve preto si tento posledný fašiangový pondelok vyslúžil svoje meno. Kto nebol spoločensky unavený z fašiangového veselia, v tento deň vôbec nepracoval a voľný čas venoval napríklad zdobeniu kostola modrými a fialovými látkami.

Sivý utorok

V niektorých prameňoch sa môžete stretnúť aj s názvom Žltý utorok. Pomenovanie tentoraz vychádza z kresťanskej symboliky, podľa ktorej žltá farba symbolizuje vznešenosť, Božie svetlo či večnosť. Gazdiné a gazdovia by tento deň mali zasvätiť upratovaniu, najmä vymetaniu pavučín a prachu – preto sa neskôr tomuto utorku začalo hovoriť sivý.

Škaredá streda

Ak by ste sa pozreli do histórie, zistili by ste, že práve v tento deň došlo k zrade Ježiša. Za 30 strieborných sa tejto škaredej činnosti dopustil Judáš Iškariotský. Názov pre tento deň teda máme. Niekedy sa mu však hovorí sadzová streda, podľa toho, že bolo zvykom vymetanie komínov a celkovo sa venovať dôkladnému upratovaniu domácnosti, aby sa vyhnali zlí duchovia. Podľa povery by ste sa v tento deň napriek jeho názvu nemali mračiť, pretože inak by vám zamračená tvár zostala natrvalo každú stredu v roku.

Zelený štvrtok

V kresťanskom svete tento deň slúži hlavne ako pripomienka Poslednej večere Pána. Všetci bez ohľadu na vieru by v tento deň určite mali mať na tanieri niečo zelené – napríklad špenát, kapustu, šošovicu alebo hrach. Zaručí im to zdravie na celý nasledujúci rok. Ak vám tento rok chýba inšpirácia na zelené pokrmy, môžete vyskúšať napríklad naše zelené rizoto, recept nájdete tu. Stále populárnejšou veľkonočnou tradíciou je v poslednom čase aj stretnutie pri zelenom pive. Ak však radšej namiesto krčmy sedíte medzi záhonmi, nezabudnite na Zelený štvrtok niečo pekné zasadiť. Naši predkovia verili, že takto zasadené rastliny neohrozia žiadni škodcovia. Na Zelený štvrtok je tiež zvykom podávať takzvané judáše, čo je sladké pečivo symbolizujúce povraz, na ktorom sa obesil zradca Judáš. Mimochodom, zelený je aj náš veľkonočný darčekový box, ktorý ukrýva hneď 12 sladkých a chrumkavých dobrôt. Tento Zelený štvrtok tak môžete pokojne stráviť v jeho prítomnosti.

Vedeli ste, že na Zelený štvrtok naposledy znejú kostolné zvony? Potom sa podľa povesti vydajú do Ríma a ich „službu“ na Veľký piatok preberú rôzne hrkálky a klepáče. Späť sa zvony vracajú na Bielu sobotu.

Veľký piatok

Tento deň by ste mali dodržiavať veľmi prísny pôst ako pripomienku Ježišovho odsúdenia, ukrižovania a následného pochovania. Nemalo by sa napríklad vôbec hýbať so zemou a nemali by ste si nič požičiavať, pretože by to mohlo priniesť do domu nešťastie. Na Veľký piatok sa tiež podľa povestí otvárajú hory a vydávajú svoje poklady, takže sa pokojne môžete vydať na obhliadku okolia, možno na vás niekde čaká nejaký poklad. Keď už budete na výlete v prírode, nezabudnite si vyhľadať najbližší prameň, aby ste si mohli umyť aspoň tvár. Veľkopiatková voda má totiž liečivé účinky a zbaví vás napríklad bolestí hlavy, horúčky alebo očných problémov. Navyše sa hovorí, že po opláchnutí budete ešte krajší.

Biela sobota

Na Bielu sobotu býva v domácnostiach zvyčajne rušno. Hodí sa každá ruka, ktorá vie priložiť ruku k dielu, aby bolo na nasledujúci Boží hod veľkonočný všetko pripravené. Vo veľkom sa vypráža, pečie a varí. Pletú sa korbáče, prípadne sa farbia a zdobia veľkonočné vajíčka. Väčšinou sa v tento deň pečie veľkonočný baranček alebo mazanec, ktorý patrí medzi najstaršie druhy českého obradného pečiva. Kostoly sú na Bielu sobotu tiché, až do večera sa nekonajú žiadne bohoslužby a veriaci navštevujú v tichých chrámoch Božie hroby. Svoje meno získala Biela sobota podľa farby rúcha novokrstencov, ktorí boli kedysi práve v predvečer Kristovho zmŕtvychvstania prijímaní do spoločenstva veriacich. Okrem iného je biela farba symbolom čistoty, nádeje a nového života.

Boží hod veľkonočný (Veľkonočná nedeľa)

Ide o najvýznamnejší deň z celých sviatkov, keď si veriaci na celom svete pripomínajú vzkriesenie Ježiša Krista. Ak sa rozhodnete zúčastniť niektorej z bohoslužieb, určite nezabudnite so sebou vziať barančeka alebo mazanec a nechajte si tieto veľkonočné dobroty posvätiť. Podľa tradície potom každý, kto v tento deň k vám príde na návštevu, z nich dostane kúsok ochutnať. V minulosti v niektorých krajoch dokonca ľudia svätené jedlo jedli priamo v kostole. Traduje sa aj, že ak zjete kúsok posväteného barančeka, vždy nájdete stratenú cestu v lesoch.

Červený alebo Veľkonočný pondelok

Bezpochyby najznámejšia veľkonočná tradícia sa odohráva práve na Veľkonočný pondelok. S tradičnou šibačkou a koledovaním sa v našich končinách stretávame približne od 14. storočia. Muži a chlapci sa vydávajú na púť od domu k domu, koledujú a šibú dievčatá a ženy prútmi, ktoré im majú odovzdať zdravie, mladosť, silu a krásu. Za tento výprask dostávajú od žien koledu v podobe kraslíc, farebných stúh na korbáč či kvapku niečoho ostrejšieho. Pre menších koledníkov sa oplatí mať po ruke pár sladkostí alebo rovno celý darčekový box Veľkonočná šibačka, z ktorého si môžu ponúknuť čokoládu, želé či sušené ovocie.

Šľahanie však nie je jedinou tradíciou, v niektorých krajoch dokonca muži ženy oblievajú vodou, popoludní si potom role môžu vymeniť. Ak by ste mali záujem o pokojnejšie aktivity, vyberte sa do lesov, kde v tento deň podľa povestí môžete načerpať silu zo stromov. Ešte vám dlžíme vysvetlenie, prečo sa pondelok prezýva červený – odkazuje to na farbu krvi, ktorú prelial Kristus. Touto farbou sa často zdobia práve veľkonočné vajíčka určené na koledu.

Nech už sa tento rok rozhodnete oslavovať Veľkú noc akokoľvek, prajeme vám, aby sa vydarila presne podľa vašich predstáv!