Pašiový (Veľký) týždeň: ako sa ktorý deň volá, čo znamená a čo sa vtedy jedáva
Počas veľkonočného týždňa má každý deň svoje meno a je zasvätený inej činnosti. Viete, čo jesť na Zelený štvrtok alebo čo piecť na Bielu sobotu? Radi vám to prezradíme.
Pre veľkonočný týždeň sa vžilo označenie pašiový, čo odkazuje na biblické príbehy tzv. pašije, ktoré spísali Ježišovi apoštoli. Passio totiž v latinčine znamená utrpenie.
Pašiový týždeň: Ako sa ktorý deň volá a čo počas neho správne robiť
Veľká noc patrí medzi najväčšie kresťanské sviatky, počas ktorých sa pripomínajú posledné dni Krista na Zemi, jeho smrť a následné vzkriesenie. V rôznej intenzite ich bezpochyby oslavuje väčšina z nás, aj keď nie každý patrí medzi zanietených veriacich.
Pašiový týždeň sa nazýva aj Svätý týždeň a začína Kvetnou nedeľou. Potom nasleduje Modrý pondelok, Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota. Týždeň zakončuje Veľkonočná nedeľa, ktorú môžete poznať aj ako Boží hod veľkonočný. Nasleduje druhý sviatok, a tým je, samozrejme, Červený (Veľkonočný) pondelok s tradičnou šibačkou.
V slovenskom prostredí sa popri názve pašiový týždeň často používa aj označenie Veľký týždeň, ktoré zdôrazňuje význam a výnimočnosť tohto obdobia v liturgickom roku. V minulosti sa počas veľkého týždňa výrazne obmedzovalo jedenie mäsa, sladkostí a hojnosti, aby sa veriaci duchovne aj telesne pripravili na Veľkú noc. Veľkonočné obdobie je na Slovensku úzko späté nielen s kresťanskou tradíciou, ale aj s jedlom, pôstom a rodinnými zvykmi.
Veľký týždeň a najmä veľkonočné trojdnie predstavujú prechod od skromnosti k oslave – od jednoduchých pôstnych jedál až po slávnostné veľkonočné pečenie. Práve jedlo a potraviny zohrávali v minulosti dôležitú symbolickú úlohu a mnohé z týchto zvykov pretrvali dodnes. Názvy jednotlivých dní si možno vybavíte z pamäti, ale viete, čo sa v ktorý deň presne má robiť? Prípadne, odkiaľ získal deň svoje meno? Radi vám všetko objasníme v nasledujúcich riadkoch.
Kvetná nedeľa
Získala si aj označenie Pašiová. Veriaci si v tento deň pripomínajú príchod Ježiša Krista do Jeruzalema a v kostole sa pri tejto príležitosti čítajú pašije, dnes by sme tomu asi hovorili správa o umučení Krista. Chrámy sa zdobia kyticami a vŕbovými prútmi, ktoré odkazujú na palmové ratolesti, ktorými vtedy Jeruzalemčania vítali Ježiša.
Na Kvetnú nedeľu sa na Slovensku tradične jedli jednoduché jedlá bez veľkej hojnosti. Gazdiné často pripravovali polievky, zemiakové jedlá alebo strukoviny, aby sa domácnosť postupne naladila na pôstne dni veľkého týždňa. Bahniatka, ktoré si ľudia prinášali domov z kostola, mali podľa povier chrániť dom aj úrodu.
Jeho názov má pomerne zaujímavé pozadie. Veľmi pravdepodobne jeho korene pramenia z nemeckého slova „blau“, čo v preklade okrem modrej znamená aj podnapitý. A ako vám už možno došlo, práve preto si tento posledný fašiangový pondelok vyslúžil svoje meno. Kto nebol spoločensky unavený z fašiangového veselia, v tento deň vôbec nepracoval a voľný čas venoval napríklad zdobeniu kostola modrými a fialovými látkami.
Z pohľadu jedla bol Modrý pondelok pokojný a nenápadný deň. Jedávali sa najmä zvyšky zo zásob a jednoduché domáce pokrmy. V minulosti sa už v tomto období šetrilo surovinami, aby mali rodiny dostatok potravín na nadchádzajúce sviatočné dni veľkého týždňa.
Sivý utorok
V niektorých prameňoch sa môžete stretnúť aj s názvom Žltý utorok. Pomenovanie tentoraz vychádza z kresťanskej symboliky, podľa ktorej žltá farba symbolizuje vznešenosť, Božie svetlo či večnosť. Gazdiné a gazdovia by tento deň mali zasvätiť upratovaniu, najmä vymetaniu pavučín a prachu – preto sa neskôr tomuto utorku začalo hovoriť sivý.
Keďže Sivý utorok patril upratovaniu, jedlo bolo skôr praktickou záležitosťou. Pripravovali sa sýte, ale jednoduché pokrmy – kaše, jedlá z obilnín alebo strukovín. Cieľom nebolo hodovanie, ale energia na prácu a očistu domácnosti.
Ak by ste sa pozreli do histórie, zistili by ste, že práve v tento deň došlo k zrade Ježiša. Za 30 strieborných sa tejto škaredej činnosti dopustil Judáš Iškariotský. Názov pre tento deň teda máme. Niekedy sa mu však hovorí sadzová streda, podľa toho, že bolo zvykom vymetanie komínov a celkovo sa venovať dôkladnému upratovaniu domácnosti, aby sa vyhnali zlí duchovia.
Podľa povery by ste sa v tento deň napriek jeho názvu nemali mračiť, pretože inak by vám zamračená tvár zostala natrvalo každú stredu v roku.
Aj v tento deň sa zachovávala striedmosť v jedle. Škaredá streda bola skôr symbolickým dňom pokánia než kulinárskych zážitkov. V mnohých regiónoch Slovenska sa varili jednoduché polievky alebo bezmäsité jedlá, aby sa zachoval pôstny charakter veľkého týždňa.
Zelený štvrtok
V kresťanskom svete tento deň slúži hlavne ako pripomienka Poslednej večere Pána. Všetci bez ohľadu na vieru by v tento deň určite mali mať na tanieri niečo zelené – napríklad špenát, kapustu, šošovicu alebo hrach. Zaručí im to zdravie na celý nasledujúci rok. Ak vám tento rok chýba inšpirácia na zelené pokrmy, môžete vyskúšať napríklad zelené rizoto.
Stále populárnejšou veľkonočnou tradíciou je v poslednom čase aj stretnutie pri zelenom pive. Ak však radšej namiesto krčmy sedíte medzi záhonmi, nezabudnite na Zelený štvrtok niečo pekné zasadiť. Naši predkovia verili, že takto zasadené rastliny neohrozia žiadni škodcovia. Na Zelený štvrtok je tiež zvykom podávať takzvané judáše, čo je sladké pečivo symbolizujúce povraz, na ktorom sa obesil zradca Judáš. Mimochodom, zelený je aj náš veľkonočný darčekový box, ktorý ukrýva hneď 12 sladkých a chrumkavých dobrôt. Tento Zelený štvrtok tak môžete pokojne stráviť v jeho prítomnosti.
Zelený štvrtok je na Slovensku najviac spájaný s jedlom zo zelených surovín. Okrem špenátu, kapusty či hrachu sa tradične pripravovali aj bylinkové polievky alebo šošovicové jedlá. Zelená farba mala symbolizovať zdravie, nový život a silu prírody. Typickým sladkým pečivom tohto dňa sú judáše, ktoré sa piekli ešte pred prísnym pôstom veľkonočného trojdnia.
🧑🍳 Moderná inšpirácia: Špenátové pesto so semienkami alebo šošovicové jedlá doplnené o orechy.
Vedeli ste, že na Zelený štvrtok naposledy znejú kostolné zvony? Potom sa podľa povesti vydajú do Ríma a ich „službu“ na Veľký piatok preberú rôzne hrkálky a klepáče. Späť sa zvony vracajú na Bielu sobotu.
Veľký piatok
Tento deň by ste mali dodržiavať veľmi prísny pôst ako pripomienku Ježišovho odsúdenia, ukrižovania a následného pochovania. Nemalo by sa napríklad vôbec hýbať so zemou a nemali by ste si nič požičiavať, pretože by to mohlo priniesť do domu nešťastie.
Na Veľký piatok sa tiež podľa povestí otvárajú hory a vydávajú svoje poklady, takže sa pokojne môžete vydať na obhliadku okolia, možno na vás niekde čaká nejaký poklad. Keď už budete na výlete v prírode, nezabudnite si vyhľadať najbližší prameň, aby ste si mohli umyť aspoň tvár. Veľkopiatková voda má totiž liečivé účinky a zbaví vás napríklad bolestí hlavy, horúčky alebo očných problémov. Navyše sa hovorí, že po opláchnutí budete ešte krajší.
Veľký piatok je najprísnejším pôstnym dňom celého veľkonočného trojdnia. Na Slovensku sa tradične jedli len veľmi jednoduché jedlá – chlieb, zemiaky, strukoviny alebo sa držal úplný pôst. Jedlo malo symbolizovať skromnosť a úctu k tomuto významnému dňu.
Biela sobota
Na Bielu sobotu býva v domácnostiach zvyčajne rušno. Hodí sa každá ruka, ktorá vie priložiť ruku k dielu, aby bolo na nasledujúci Boží hod veľkonočný všetko pripravené. Vo veľkom sa vypráža, pečie a varí. Pletú sa korbáče, prípadne sa farbia a zdobia veľkonočné vajíčka. Väčšinou sa v tento deň pečie veľkonočný baranček alebo mazanec, ktorý patrí medzi najstaršie druhy českého obradného pečiva.
Kostoly sú na Bielu sobotu tiché, až do večera sa nekonajú žiadne bohoslužby a veriaci navštevujú v tichých chrámoch Božie hroby. Svoje meno získala Biela sobota podľa farby rúcha novokrstencov, ktorí boli kedysi práve v predvečer Kristovho zmŕtvychvstania prijímaní do spoločenstva veriacich. Okrem iného je biela farba symbolom čistoty, nádeje a nového života.
Biela sobota je dňom veľkých príprav. Na Slovensku sa v tento deň pečie veľkonočný baranček, mazanec, pripravujú sa koláče a chystajú sa vajíčka na zdobenie. Kuchyňa sa stáva centrom domácnosti a jedlo zohráva kľúčovú úlohu v prechode od pôstu k oslave.
Boží hod veľkonočný (Veľkonočná nedeľa)
Ide o najvýznamnejší deň z celých sviatkov, keď si veriaci na celom svete pripomínajú vzkriesenie Ježiša Krista. Ak sa rozhodnete zúčastniť niektorej z bohoslužieb, určite nezabudnite so sebou vziať barančeka alebo mazanec a nechajte si tieto veľkonočné dobroty posvätiť. Podľa tradície potom každý, kto v tento deň k vám príde na návštevu, z nich dostane kúsok ochutnať. V minulosti v niektorých krajoch dokonca ľudia svätené jedlo jedli priamo v kostole. Traduje sa aj, že ak zjete kúsok posväteného barančeka, vždy nájdete stratenú cestu v lesoch.
Po dňoch pôstu prichádza slávnostné hodovanie. Veľkonočný stôl na Slovensku tradične zahŕňa barančeka, mazanec, vajíčka a bohatý obed. Posvätené jedlá mali podľa tradícií ochrannú a symbolickú hodnotu pre celú rodinu.
Bezpochyby najznámejšia veľkonočná tradícia sa odohráva práve na Veľkonočný pondelok. S tradičnou šibačkou a koledovaním sa v našich končinách stretávame približne od 14. storočia. Muži a chlapci sa vydávajú na púť od domu k domu, koledujú a šibú dievčatá a ženy prútmi, ktoré im majú odovzdať zdravie, mladosť, silu a krásu.
Za tento „výprask“ dostávajú od žien koledu v podobe kraslíc, farebných stúh na korbáč či kvapku niečoho ostrejšieho. Pre menších koledníkov sa oplatí mať po ruke pár sladkostí alebo rovno celý darčekový box Veľkonočná šibačka, z ktorého si môžu ponúknuť čokoládu, želé či sušené ovocie. Šľahanie však nie je jedinou tradíciou, v niektorých krajoch dokonca muži ženy oblievajú vodou, popoludní si potom role môžu vymeniť.
Ak by ste mali záujem o pokojnejšie aktivity, vyberte sa do lesov, kde v tento deň podľa povestí môžete načerpať silu zo stromov. Ešte vám dlžíme vysvetlenie, prečo sa pondelok prezýva červený – odkazuje to na farbu krvi, ktorú prelial Kristus. Touto farbou sa často zdobia práve veľkonočné vajíčka určené na koledu.
Veľkonočný pondelok je spojený s pohostením pre šibačov. Okrem vajíčok a koláčov sa ponúkajú sladkosti, čokoláda a drobné maškrty. Jedlo má v tento deň najmä spoločenský a zdieľaný charakter.
Nech už sa tento rok rozhodnete oslavovať Veľkú noc akokoľvek, prajeme vám, aby sa vydarila presne podľa vašich predstáv!
FAQ – Pašiový a veľký týždeň
Čo je veľký týždeň?
Veľký týždeň je označenie pre obdobie pred Veľkou nocou, ktoré zahŕňa pašiový týždeň a vrcholí veľkonočným trojdním.
Aký je rozdiel medzi pašiovým týždňom a veľkonočným trojdním?
Pašiový (veľký) týždeň zahŕňa dni od Kvetnej nedele po Bielu sobotu, veľkonočné trojdnie tvoria Zelený štvrtok, Veľký piatok a Biela sobota.
Prečo sa na Zelený štvrtok jedia zelené jedlá?
Zelená farba symbolizuje zdravie, obnovu a život. Tradične sa verilo, že zelené jedlá zabezpečia zdravie na celý rok.
Dodržiava sa na Veľký piatok pôst?
Áno, Veľký piatok je dňom prísneho pôstu a skromného jedla.
Aké jedlá sú typické pre slovenský veľký týždeň?
Strukovinové jedlá, špenát, judáše, mazanec, veľkonočný baranček a vajíčka.
Autor článku
Martina Minaříková
Od tej doby, čo som sa naučila písať, vlastne nič iné nerobím. Najskôr som písala slohy v škole, potom seminárne práce na vysokej a teraz mám vlastne veľké šťastie, že sa písanie tak trochu stalo mojou prácou. Píšem o všetkom, o čom sa dá, ale momentálne som až po uši vo svete orechov, sušeného ovocia a orechových krémov.
Líbí se vám tento článek? Řekněte o tom svým známým!
