Prvorepublikové Vianoce: alebo sviatky v mnohom podobné tým dnešným
Aké boli prvorepublikové Vianoce? Poďme si porovnať nakoľko sa podobajú, alebo líšia od tých dnešných. Niečím budete možno aj sami prekvapení.
OBSAH ČLÁNKU:
1) Ako prebiehali prvorepublikové sviatky?
2) Čo patrilo na vianočný stôl
3) Ozdobenie stromčeka a darčeky od Ježiška
4) Vianočné prejavy solidarity
5) Vianoce za Prvej republiky a teraz
1) Ako prebiehali prvorepublikové sviatky?
Vianočné veselie na počiatku Prvej republiky bolo neodmysliteľne späté s eufóriou zo vzniku samostatnej republiky. Zároveň však boli poznamenané vojnovými udalosťami, a s tým súvisiacou zásobovacou krízou, čo sa samozrejme prejavilo ako pod stromčekom, tak na vianočnej tabuli. Ďalším negatívnym faktorom bola aj španielska chrípka, ktorá od roku 1918 nemilosrdne kosila Európu a vyžiadala si tisíce obetí.
Aj cez tieto ťažkosti vnímala spoločnosť, že vianočné sviatky sú obdobím plné milosti, pospolitosti a spolupatričnosti, a že by tieto hodnoty mali prevažovať, nad nedostatkom a krízou. Postupom času sa aj táto situácia začala lepšiť a ľuďom sa začalo dostávať aj na drahšie darčeky. Rovnako ako teraz sa teda časom začalo poukazovať na konzumný charakter sviatkov, a že sa tým úplne ničí pravá podstata Vianoc. Čo sa často deje aj dnes.
Za celú éru Prvej republiky sa striedali roky prosperity a krízy. Ďalšou veľkou krízou bol rok 1929, kedy sa hospodárska kríza prejavila na vianočných sviatkoch v niekoľkých nasledujúcich rokoch, takže sviatky boli trochu chudobnejšie. A posledné tiež smutné Vianoce zažila republika pred vypuknutím druhej svetovej vojny, kedy tesne pred Vianocami došlo k záberu pohraničia, republika bola plná prisťahovalcov z týchto oblastí, a navyše sami nacisti sa pokúsili ráz vianočných sviatkov potlačiť. Ako duchovné sviatky kresťanského charakteru predstavovali niečo, čo chceli rázne stopnúť a nahradiť sviatkami slnovratu, či inými. O to viac sa ale upevnila vzájomná spolupatričnosť a potreba Vianoce oslavovať.
2) Čo patrilo na vianočný stôl:
K vianočným sviatkom za Prvej republiky patrilo rovnako ako dnes dobré jedlo. Na stoloch sa objavovali mandarínky, banány, grepy, figy, datle, a dokonca aj kivi. Ale to bola záležitosť skôr majetnešej vrstvy spoločnosti. Exotický tovar sa pokladal za znak modernosti a luxusu. Zároveň na to ale reagovala dobová tlač a vydával rubriky pre ženy, kde nabádal k použitiu banánov do rôznych receptov alebo vyzdvihoval chuť grapefruitov. V chudobnejších domácnostiach sa na stole častejšie objavovala sušené jablká, oriešky a zimné hrušky.
Samozrejmosťou bolo pečenie cukroviniek, takže prvorepublikové Vianoce boli plné chutí od orieškov, sušených plodov, marcipánu, až po vôňu kardamónu a klinčekov. Tradičná bola vianočka, ktoré sa hovorilo tiež celta, perníčky a marcipán. Častejšie, než dnes sa na prvorepublikovej vianočnej tabuli objavovali strukoviny, ďalej obilné jedla a za veľmi tradičné sa považovala hrachová polievka. Veľa receptov pretrvalo do dnešných dní. Napriek tomu ale nie je problém nájsť si v starších kuchárskych knihách, alebo na internete tradičné prvorepublikové recepty na vianočné pečivo a skúsiť si niečo upiecť. Skúste napríklad Figovú salámu.
Figová saláma:
Potrebujeme: 20 dkg sušených fíg, 18 dkg cukru, 20 dkg strúhaných vlašských orechov, 2 žĺtky, 5 dkg mandlí, 2 dkg citronády, pergamenový papier
Postup: Sušené figy pomelieme na mäsovom mlynčeku, pridáme cukor, nastrúhané vlašské orechy, žĺtky, nasekané mandle, nakrájanú citronádu a všetko na doske vypracujeme. Uváľam valček, ktorý zabalíme do papiera a dáme do druhého dňa na chladné miesto. Potom krájame na plátky a kladieme k ostatnému cukroví na tácku.
Zaujímavé je, že už za Prvej republiky sa objavoval na štedrovečernej tabuli kapor a zemiakový šalát. Nebolo to síce ešte brané ako niečo, čo k sviatkom neodmysliteľne patrí, ale zrejme tu vznikla jedna zo súčasných vianočných tradícií.
3) Ozdobenie stromčeka a nádielka od Ježiška:
Rovnako ako dnes aj skôr patril k najzákladnejším symbolom Vianoc ozdobený stromček a pod ním darčeky. To, čím sa zdobilo za Prvej republiky sa však líšilo podľa toho, ako si ktorá domácnosť stála. V tých majetnejších sa používali korálkové ozdoby, od sklenených, fúkaného, cez perličkové, voskové, až po drevené. Ozdoby v korálkovom štýle dnes vyrába treba firma Rautis z Poniklé v Podkrkonoší. V majetnejších domácnostiach sa často objavovali aj čokoládové kolekcie.
Bežne sa ale ozdoby na stromček vyrábali doma. Jednalo sa o perníčky, orechy balené do staniolu, papierové reťaze. Často sa na stromčeku objavovali tiež ozdoby slamené, alebo z vaty.
Osvetlenie bolo pôvodne z bežných sviečok, ktoré bolo nutné zapáliť, pre žiadaný efekt. Až od dvadsiatych rokov sa začali objavovať svetielka elektronické, tie si ale opäť nemohol dovoliť každý. Takže klasické sviečky prevažovali až do šesťdesiatych rokov.
Všetky ale zaujímalo predovšetkým to, čo nájdu pod stromčekom. U detí robili najväčšiu radosť hračky. U dievčatiek to väčšinou boli bábiky, kuchynky, v chudobnejších rodinách potom väčšinou papierové bábiky s vystrihovaným oblečením. Chlapcom urobili najväčšiu radosť pod stromčekom cínoví vojačikovia, vláčiky alebo obľúbená stavebnica Merkur. Častou voľbou boli tiež stolové hry, bábkové divadielka a sánky.
U dospelých sa začali objavovať ako darčeky elektrické prístroje, či už sa jednalo o vysávač, lampičku, rádioprijímač, kávovar, či čajníky. Všetko bolo ale zase o financiách. A tak sa pod stromčekom častejšie objavovali darčeky praktické ako látka na šaty, tabak a topánky. Vhodnou alternatívou darčeka, či už pre malé, či veľké, boli rôzne dobroty, čokoládové sladkosti alebo rôzne nápoje.
4) Vianočné prejavy solidarity:
O Vianociach sa často viac myslí na druhých než inokedy. Za Prvej republiky sa začala rozvíjať jedna veľmi dôležitá iniciatíva zo strany občanov k potrebným, a to vianočný strom republiky. Vznik tejto tradície mal zaujímavú históriu. Známy český spisovateľ Rudolf Těsnohlídek šiel roka 1919 so svojimi kamarátmi do lesa pri Brne na vianočný stromček. Namiesto stromčeka, ale v lese našli odložené dieťa. Batoľa odniesli do mesta a v podstate mu zachránili život. Tesnohlídkem udalosť natoľko otriasla, že začal uvažovať, ako pomôcť ľuďom, ktorí potom z existenčných dôvodov robia takto zúfalé činy. A tak sa zrodila tradícia stromov republiky.
Prvý bol vztýčený už roku 1924 v Brne a postupne sa začali pridávať ďalšie mestá. K tomuto stromu vždy patrila neodmysliteľne pokladnička, kde sa vyberalo na potrebné. Z prvej zbierky v Brne sa neskôr vystaval detský domov Dagmar, ktorý funguje dodnes. Stromy republiky sa stali symbolom finančnej pomoci sirotám a potrebným deťom. A boli tiež chápané ako akt vlastenectva a prejav súdržnosti.
Rôzne organizácie zorganizovali o Vianociach hromadné zbierky alebo večere, nielen pre deti, ale napríklad aj pre ich nezamestnaných rodičov. A dokonca sa slúžili omše vo väzniciach. Čo opäť vyzdvihoval duchovný charakter Vianoc a odporovalo tak dobové kritike o prevahe materialistického poňatie sviatkov. Ľudia si dokázali pomôcť a držať spolu, čo sa ešte viac umocnilo v tridsiatych rokoch, pred vypuknutím ďalšej vojny.
5) Vianoce za Prvej republiky a teraz:
Podobnosť sviatkov pred takmer sto rokmi a teraz je možno väčšia, než by sme si sami uvedomovali. Aj dnes často počúvame, že z Vianoc sa vytratil ich duchovný charakter, že sú to sviatky viac konzumné a materialistické a postrádajú svoj tradičný ráz. Rastie tiež obľuba tráviť vianočné sviatky na horách, to ale za Prvej republiky nebolo iné. Klub československých turistov často v dobovej tlači nabádal k návštevám chát a rovnako tak tlač upozorňoval na včasné rezervovanie ubytovanie. Dôležitým faktorom ale bolo, aby sviatky trávila rodina pohromade.
Tradícia pečenia koláčov a robenie rôznych dobrôt na vianočnú tabulu nám tiež zostala zachovaná. Čo sa ale určite líšia je obľuba sledovania rozprávok v televízii. To sa za Prvej republiky určite nepraktizovalo, pretože televíziu nemali. Trochu sa zmenil aj zvyk vianočných prianí, dnes ich riešime väčšinou cez telefón, či internet. Aj keď stále sa nájde hŕstka tých, ktorí posielajú vianočné pohľadnice poštou. V období Prvej republiky boli poštári pred Vianocami extrémne vyťažení. A rovnako tak si v tomto období užili ľudia častejšie Vianoce na snehu ako my. Dnešné deti sa na zasnežené Vianoce môžu už v podstate len pozrieť na obrázkoch Vianoc od Josefa Lady.
Cez všetky rozdiely zostáva ale aj veľa podobností. Práve vlna solidarity v období krízy a s tým aj častejšie poukazovanie na duchovný charakter Vianoc je v dnešnej dobe možno ešte intenzívnejšia ako kedykoľvek predtým. A takéto prvorepublikové Vianoce založené hlavne na myšlienke byť spolu a u stromčeka si vystačiť s malým množstvo darčekov, často vo forme nejakých dobrôt, si možno radi a viac užijeme aj dnes.
